Unplugged In New York (recenze)

Obal alba MTV Unplugged In New York Za búrlivého potlesku, presne o ôsmej hodine, vchádza Kurt Cobain a ponára sa do zlatistého svetla reflektorov. Obklopený morom ľalií a mihotajúcich sviečok si v tichosti sadá do pohodlného kresla. Zvyšok kapely sa rozsadí vôkol na barové stoličky. Po strohom pozdrave a ohlásení prvej skladby začínajú hrať.
Vystupovať v prestížnom programe Unplugged hudobnej televíznej stanice MTV sa podarí len najslávnejším hviezdam. Pred tým si pozvanie vyslúžili celebrity ako R.E.M. či Eric Clapton. 18. novembra 1993 sa tejto cti dostáva Nirvane. V ten deň panuje v New Yorku sychravé a nevľúdne počasie. Večer sa však do jedného malého manhattanského štúdia na Upper West Side začínajú schádzať ľudia. Krátko po pol ôsmej ich už asi tristo, starostlivo vybraných členov fanclubu a pozvaných hostí tiesniacich sa na malej drevenej tribúne, netrpezlivo očakáva začiatok predstavenia, ktoré sa navždy a nezmazateľne zapíše do kroník populárnej hudby. Náladu plnú intimity okrem malého priestoru dotvára aj výzdoba pripomínajúca pohrebnú slávnosť.
Predstavenie je strhujúce a vzrušujúce, tak ako každé vystúpenie Nirvany, a zároveň dojemné, vedľa toho všetkého sa Kurtova náhla a krutá predčasná smrť zdá byť príliš nepredstaviteľnou, dokonca až nepravdepodobnou. Ale toto sú tie extrémy, s ktorými a pre ktoré Kurt žil.
Kurt Odhliadnuc od divokého vresku a kriku, ktorý bežne Cobain, Dave Grohl a Krist Novoselic vytvárali, aby vybičovali a zároveň vyprofilovali zvuk Nirvany, ohniskom, na ktoré treba zaostriť, je Kurtov chvením sa vznášajúci hlas. Aj napriek jeho rozpornej nerozhodnosti o pozlátku komerčnosti, ktoré si vyslúžilo album Nevermind, mal dosť priestoru cítiť sa slobodný zaobchádzať voľne so svojim pôvabným, vysoko, skoro až plačlivo znejúcim, popovým vibrátom. Skvelým príkladom je úvodný "beatlesovský" track About A Girl a ďalší Come As You Are. Na ňom doslova žmýka slová zo zúfalstva, a jeho hlas, "chutiaci karamelom a štrkom zároveň", sladko hryzie - za účasti jemného Grohlovho súzvuku - tie známe krivky "I swear that I don´t have a gun", poslucháča oprávnene napĺňajúce zlostným a zmäteným smútkom. A doprovodné gitary Kurta a Pata Smeara vynášajú skladbu ďaleko za hranice cítenia...
Všade sú oslnivé a nenapodobiteľné miesta: keď sa Grohlov hlas mrazivo vinie popri Kurtovom na znepokojivo pôvabnej Polly, v ľahko sa v povetrí nesúcej On a Plain, na krehkej Something In The Way, kde vytryskne cello Lory Goldstonovej v trúchlivom kontrapunkte s Cobainovym zraneným egom na posledných veršoch "I think I´m dumb... Maybe just happy," skladby Dumb (ktorá hravo prekonáva svoju staršiu sestru), takže pokojne môžeme hovoriť o dvoch skladbách; trochu suchej Dumb na In Utero a grandióznej Dumb, pretože kapela ešte nikdy nehrala lepšie, rovnako ako pri All Apologies: detailne, vášnivo, bezprostredne, uchovávajúc v sebe intenzitu zážitku a cítiac, čo sa od každého jedného očakáva, aby vytvorili jednotný spolok, jedno telo a spoločného ducha.
Najpôsobivejší je ústup kapely pred Kurtovym podaním pichľavej Pennyroyal Tea. Toto najosobnejšie litánie úzkosti, strachu a tiesne, a pátrania po náprave a pomoci - "Give me a Leonard Cohen afterworld...So I can sigh eternally...I´m so tired, and I can´t sleep...I´m anemic royality" - je len posilnené akustickým vystúpením, pri ktorom Cobainove slová splývajú vo výslovnosti a v mdlobách, pričom starostlivo vyberá struny a ukazuje im správnu cestu.
Nirvana Týchto štrnásť skladieb - jedna z prvotiny Bleach, štyri z Nevermind, tri z In Utero a šesť remakeov od Kurtovych obľúbených interpretov - nie je vôbec zlou ukážkou a nezvyčajnou kombináciou, zobrazujúcou štýl a dosah všestranného nadania kapely, ktorým hýri a opäť ho dosiahla. V prerábke skladby Jesus Doesn´t Want Me for a Sunbeam - tradičnej a zludovenej kresťanskej balady od The Vaselines - dominuje presbyteriánsky akordeón (chápaný kostolne a veľmi vážne) basgitaristu Krista Novoselica. Pokiaľ sa táto tak povediac protispasiteľská pieseň, mimochodom s veľmi sympatickým textom, chápe ako prvý signál dobrodružného ducha Nirvany vo vyberaní coververzii, nasledujúca všetko odhaľuje: The Man Who Sold the World, zmotaná sci-fi bájka od Davida Bowieho niekde z roku 1970, ktorej art-metalové vlnenie najlepšie zvládol práve Kurt Cobain, pričom jej záhadná melódia znie ešte dlho v ušiach.
Neskôr si Cobain privádza na pódium Meat Puppets (akúsi zmes punk, folk a hippie), bratov Curta a Crisa Kirkwoodovcov, ktorí ho pri speve sprevádzajú za súzvuku svojich gitár pri ich vlastných skladbách Plateau, Oh Me, a apokalyptickej Lake of Fire. Aj keď by si zrejme mnohí želali namiesto toho radšej tri skladby od Nirvany, je zábavné počuť, ako si Kurt skúša zaspievať dielo svojich súčasníkov. Prítomnosť Kirkwoodovcov dramatizuje Cobainovu neustálu túžbu definitívne vyvrátiť tvrdenia o spoločnosti vyvrheľov.
Predstavenie definitívne uzatvára strohý príbeh In the Pines [Medzi borovicami] od Leadbelly, tu pomenovaný Where Did You Sleep Last Night?, o zúfalej žiarlivosti a vražde: "My girl, my girl, don´t lie to me...Tell me, where did you sleep last night? [Dievča, moje dievča, neklam mi...A povedz, kde si spala minulú noc?]. A než sa posledný verš skladby odovzdá do výkriku plného súženia -"Pines...pines...Sun...sun" - pred tým, lapajúc po dychu, z Kurtovho vnútra vyderú sa ťahané slová: "I´ll shiver the whole night through."
Toto všetko nájdete na albume - mrzutosť, bezmocnosť a obavy. Na druhej strane klenutú krásu z pochybností o sebe samom, žartovné myšlienky bystro podotýkajúce na trápiace, ba niekoho možno až znepokojujúce a hnevajúce veci, doplnené o medovo-sladký hlas. Unplugged In New York určite priniesol Nirvane nových poslucháčov, ale čo je snáď nahlavnejšie, Kurt Cobain si v tomto prirodzenom akustickom vystúpení overil možnosti a cesty, ktorými by sa kapela mohla ďalej rozvíjať a rásť. Sám Cobain naznačoval tento smer, ktorým by sa rád vydal.
Aj keď Unplugged In New York nemožno počítať medzi klasické albumy, ktoré Nirvana vydala, medzi ostatnými jej bezpochyby patrí popredné miesto. K jeho čarovnej neobyčajnosti určite prispela sila a intenzita, ktorou Kurt podal oných štrnásť skladieb, až divákom behal mráz po chrbte, akoby to malo byť jeho posledné vystúpenie vôbec. Len o päť mesiacov neskôr si Kurt Cobain dobrovoľne siahol na život, čo definitívne ukončilo vízie o novej budúcnosti kapely. Vystúpenie v New Yorku sa tak stalo večným pomníkom pre tohoto hudobného génia.

Band: Kurt Cobain: spev, gitara Krist Novoselic: basgitara, akordeón Dave Grohl: bicie, gitara

Doprovodní hudobníci a hostia: Lori Goldston: cello Pat Smear: gitara Curt Kirkwood: gitara Cris Kirkwood: gitara, basgitara

Headshrinker


Zpět na index článků | Zpět na hlavní stránku

© 2000 - 03 zimerMan

NAVRCHOLU.cz